Základnou charakteristikou vzdelávacej oblasti je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a procesov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a tým aj úzku spoluprácu jednotlivých prírodovedných odborov. Vzdelávacia oblasť Človek a príroda má preto žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím IKT. Celkový cieľ vzdelávacej oblasti je dať žiakom základy prírodovednej gramotnosti, ktorá im umožní robiť prírodovedne podložené úsudky a vedieť použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov tak, aby žiak bol schopný:

 

 

 

 

• porozumieť prírodným aspektom vplývajúcim na život človeka a vedieť vysvetliť prírodné javy vo svojom okolí;

• osvojiť si niektoré základné pojmy, zákony a metódy prírodných vied;
• osvojiť si základné postupy, ktorými prírodné vedy získavajú nové poznatky;
• vedieť získavať informácie o prírode a jej zložkách prostredníctvom vlastných pozorovaní a experimentov v laboratóriu a v prírode;
• docieliť schopnosť pracovať s grafmi, tabuľkami, schémami, obrázkami, náčrtmi, mapami;
• vedieť využívať prostriedky IKT pri vyhodnocovaní a spracovaní získaných údajov;
• vytvárať si vlastný úsudok o tých aspektoch prírodovedných poznatkov, ktoré sú dôležité pre život spoločnosti.

Vzdelávaciu oblasť tvoria témy základných učebných predmetov: fyzika, chémia a biológia. K rozvíjaniu prírodovednej gramotnosti prispieva aj geografia a prierezová téma environmentálna výchova.

       Cieľom vyučovania prírodovedných predmetov je prebudiť vo Vás - našich žiakoch - záujem o prírodu a jej zákonitosti.
Znalosť základov fyziky je brána do vysokoškolského štúdia prírodovedných aj technických smerov na VŠ. Biológia je veda zaoberajúca sa štúdiom živej prírody.  Skúma formy živých sústav, ich vlastnosti a procesy, ktoré v nich prebiehajú.  Chémia je prírodná veda, ktorej centrom záujmu sú látky a ich premeny.
       Ak aj nejdeš priamo študovať fyziku, chémiu či biológiu, v bežnom živote môžeš nadobudnuté vedomosti a zručnosti využiť v mnohých situáciách.

 

V ktorom ročníku sa učí fyzika ? V každom ročníku, okrem maturitného, je časová dotácia 1 alebo 2 hodiny.
V maturitnom ročníku je možnosť vybrať si 4-hodinový voliteľný blok Rozširujúcej fyziky a 2-hodinový blok Seminár z fyziky a 1 hodinu Cvičení z fyziky.

V ktorom ročníku sa učí biológia?  V každom ročníku, okrem maturitného, je časová dotácia 3 alebo 2 hodiny.
V maturitnom ročníku je možnosť vybrať si 4-hodinový voliteľný blok Rozširujúcej biológie a 2-hodinový blok Seminár z biológie a a 1 hodinu Cvičení z biológie.

V ktorom ročníku sa učí chémia?  V každom ročníku, okrem maturitného, je časová dotácia 3 alebo 2 hodiny.
V maturitnom ročníku je možnosť vybrať si 4-hodinový voliteľný blok Rozširujúcej chémie a 2-hodinový blok Seminár z chémie a a 1 hodinu Cvičení z chémie.

 

Kto vyučuje fyziku?

• Mgr. Martin Janček
• Mgr. Martin Mastiš
• Mgr. Silvia Tholtová

 

Kto vyučuje biológiu?

• PaedDr. Anna Mrvová
• Mgr. Silvia Orolímová
• Mgr. Gabriela Šedeková
• RNDr. Tatiana Škapcová
• Mgr. Terézia Ilovská

 

Kto vyučuje chémiu?

• RNDr. Helena Drobúlová
• Mgr. Gabriela Šedeková